Päť písmen
Vždy, keď spánkom sladkým spíš
a noc k Tebe sníček skladá,
i keď tomu možno neveríš,
niekde v diali stojí ten, čo Tvoju ruku hľadá.
Po jej dotyku on strašne túži,
jemnom, nežnom, letmom snáď
a i keď na srdci ho láska súži,
neodváži sa tichú modlitbu vykričať.
Vždy, keď Ti mesiac viečka hladká,
on na stráži tíško stojí,
vtedy rozplynie sa každá hádka,
vánkom jemným Ti ranku hojí.
Bozkami slzu za slzou Ti suší,
odkladá si perlu za perlou,
by smútok nebol viac v Tvojej duši,
on chcel by byť len s Tebou.